Školstvo ... alebo dokedy budeme lacnou pracovnou silou.

Autor: Vratislav Janik | 26.2.2015 o 11:04 | Karma článku: 3,48 | Prečítané:  1045x

5 rokov štúdia na výške je to isté ako 5 rokov praxe?  

Počas mojich študentských čias sa tiež otvorila otázka okolo nového zákona o financovaní vysokých škôl. Začala sa aj diskusia po jednotlivých školách kde sám navrhovateľ (vtedy Martin Fronc) organizoval otvorené diskusie na tému nového zákona. 
To, že sa takéto niečo vôbec konalo hodnotím veľmi kladne. Začať otvorenú diskusiu s veľkou masou ľudí a následne to aj dokázať korigovať a dospieť k reálnym záverom nie je vôbec jednoduché. Otázkou však zostáva, či to prinieslo aj požadované výsledky a pre koho. 

Keď som sa tejto diskusie zúčastnil moja otázka bola jednoduchá: ako sa mení pohľad na študenta vo vzťahu ku škole a štátu.  


Áno bolo tam veľa zmien, ktoré vtedajší zákon riešil. Jednalo sa o doktorandov, diaľkových študentov, poplatkov a veľa iného. 

Moja otázka však bola o niečom inom a na ňu som odpoveď nedostal. 

Skúsim vysvetliť: bol som členom akademického senátu a riešili sme otázky ako sprístupniť internet pre  čo najväčšiu masu študentov. Až keď sme vypracovali správu reálneho stavu bolo jasné, že už tých počítačov je celkom dosť, akurát dostať sa na ne nebolo vôbec jednoduché, keďže každá katedra si chránila svoje a svojim. 
V tomto jednoduchom reporte bolo vidieť realitu, v ktorej život školy de fakto nebol zlučiteľný zo životom študentov. 
 

LACNÁ PRACOVNÁ SILA 
Keď si prebehnem v mysli mojich rovesníkov, tak kto bol šikovnejší buď začal podnikať (skoro nikto v tom čo študoval) alebo hľadal možnosť ako si aspoň čo to privyrobiť po brigádach.
Škola si fungovala na svojich prácach, publikáciách, obhajobách, akademických tituloch.. a študent zas na brigádach. 
Jediný stret týchto svetov bol vtedy, keď škola zinkasovala peniaze za POČET študentov ktorí do nej chodia. 
 

Nie je to úbohé? 
Vysoké školy sú zo zákona najvyššou formu vzdelania u nás. Chodí do nich tisíce výnimočných osobností, ktorí možno zmenia svet okolo nás a nás nenapadne nič lepšie ako tento poklad pohodiť ako lacnú pracovnú silu do pekární, mäsokombinátov, čistiacich spoločností, mliekarní, ... 
Každá vysoká škola je miesto kde je na jeden meter štvorcový najväčšie zastúpenie fungujúcej sivej kôry na svete. Čo tak ju aj využiť!?


Ak by som aj hovoril len o malej časti, ktorá by bola využiteľná a natoľko progresívne mysliaca, že by chcela, nemyslíte že by volila prácu na zahraničnom projekte, za čo by bola aj finančne ohodnotená a samozrejme aj v životopise by bolo čo napísať, za prácu v mraziarenských boxoch alebo za smrad v hydinárňach? 
 „Ďalšia premenná“ 

Áno súhlasím, treba zmenu a o čom sa teraz hovorí kvalita nad kvantitu je super vec. Problém je, ale v zdrojoch. Ak stále počíta minister školstva len s možnosťou financovania so štátneho rozpočtu a z príspevkov od rodičov ďaleko nezájdeme. 
Čo ak by sme k týmto dvom cifrám pridali aj premennú za šikovnosť. 

Premennú, kde ak je škola šikovná a vie si zohnať projekty od súkromných firiem prípadne granty do ktorých by zapojila aj študentov, čím by maximalizovala reálnu šancu vyriešených a zaplatených projektov. 

Problému, že sa u nás stále vo veľkom učia odbory kde nie je žiadna alebo len minimálna miera pridanej hodnoty voči tým, ktoré reálne tvoria pridanú hodnotu v hospodárstve, technike inak povedané HDP, sa teraz nebudem venovať. 

Skôr by som chcel, aby sme sa zamysleli nad možnosťami (potenciálom), ktorý tu dnes je a spôsobmi ako ich využiť. Ľahko je povedať, že je všetko zlé a urobiť hrubú čiaru. Ten kto v reálnom živote zavádza zmeny vie, že dobre urobená zmena aj s jej plným implementovaním, do času kým prináša požadované ovocie vôbec nie je jednoduchá. Od stola áno, ale to asi nechceme či?

Veľa firiem má dnes problém nájsť dostatočné množstvo odborne zdatných zamestnancov. Z môjho pohľadu je tu možnosť ako by ten pomyselný prienik mohol nastať. Možno stačí odpoveď na tú moju otázku: Ako sa zmení pohľad na študenta vo vzťahu ku škole a štátu? 

Nakoniec ešte jedna myšlienka: 
Kamarát si robil skúšky OLH (Odborný lesný hospodár – človek ktorý garantuje dodržiavanie zákonov majiteľom lesov). Na moju otázku čo musí splniť, aby sa tam prihlásil odpovedal: buď máš vysokú školu a 5 rokov praxe, alebo strednú a 10 rokov praxe. Jednoducho povedané 
5 rokov štúdia na výške je to isté ako 5 rokov praxe.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?